Prianie Vianoce 2023

 

Katedrála sv. Šebastiána - Predvianočný koncert

10.12.2023 na druhú adventnú nedeľu sa konal v Katedrále sv. Šebastiána v Bratislave predvianočný koncert za účasti žiakov ZUŠ z Vrbenského ulice, študentov VŠMÚ v Bratislave, ako aj opernej speváčky Jolany Fogašovej.

Skutočne Boh zomrel? - adventné zamyslenie

V advente – ako sám názov tejto liturgickej doby napovedá – hovoríme o príchode Pána.
Boh prichádza – a Boh odchádza, Boh sa zjavuje a Boh sa skrýva. Tieto predstavy sú veľmi blízke hebrejskému mysleniu – ale možno aj našej ľudskej a dejinnej skúsenosti.
V evanjeliu prvú adventnú nedeľu čítame: „(Pán) odišiel z domu, dal svojim služobníkom plnú moc, každému jeho prácu a vrátnikovi nariadil, aby bdel.“ (Mk 13, 33-37)
Boh odišiel zo svojho domu – či v tejto vete nie je najostrejšie vyjadrený pocit, ktorý sprevádza už tak dlho milióny ľudí na našej planéte! Nemálo ľudí – vrátane mysliteľských osobností nijako malých – priviedol onen zážitok prázdnoty a opustenosti k záveru, že Boh zomrel, že je mŕtvy. Niektorí pochopili tieto slová – ako hovorí a svojím dielom dokladá Dostojevskij: Boh zomrel – teda všetko je dovolené. Iní zas dospeli k názoru - v proteste voči zverstvám a zneužívaniu tej "plnej moci", ktorých sa dopustili ľudia v opustenom dome nášho sveta - že "Boh nie je a nikdy nebol": nemôže byť, pretože by sa na také veci predsa nemohol pozerať, nemohol by ich dopustiť.
Možno však, že tieto ľudsky pochopiteľné úsudky sú predsa len unáhleným záverom. Zo skúsenosti s Božou neprítomnosťou ešte nemusíme nutne vyvodzovať tvrdenia o jeho neexistencii či smrti. Zostaňme v duchu Ježišových slov v evanjeliu pri veľmi triezvom konštatovaní: „odišiel z domu, dal svojim služobníkom plnú moc, každému jeho prácu a vrátnikovi nariadil, aby bdel.“ Ale kto je ten vrátnik a aká je jeho zodpovednosť?
Možno, že práve my kresťania sme boli povolaní (bez svojej zásluhy) byť „vrátnikmi všetkého stvorenia“, lebo sme boli Pánom ustanovení, aby sme ho vyzerali. A preto máme byť stále „pri bráne“ – máme byť tam, kde sú svet, spoločnosť, ľudské srdcia a mysle otvorené smerom nahor a do hĺbky. Máme vyhľadávať tieto miesta otvorenosti, starať sa a bdieť, aby svet bol a zostal otvorený pre tajomstvo. Aby sa neuzavrel pre možnosť príchodu toho radikálne nového a nečakaného, či už zabudnutého a vytesneného – pre adventné okamihy dejín, pre prichádzanie Boha, ktorý odchádza a prichádza tak slobodne a tajomne, ako veje vietor. Máme dbať aj na to, aby sa aj náš vnútorný svet neuzavrel sám v sebe a tým aj voči živému Bohu.
Poslaním a zodpovednosťou „vrátnika“ je bdieť, aby dom – svet nebol uzavretý, pretože ten, ktorému patrí, predsa neodišiel navždy. Bdelá existencia je opakom „spánku“ – malátneho, lenivého, upadnutého blúdenia v plytčinách života, v tieňoch minulosti či chimérach budúcnosti. Bdelý človek je prítomný, je pri tom, čo sa deje, žije „teraz“, prežíva plne každý okamih života, prebudil sa z mátožnej existencie, kedy bol unášaný len poryvy snívania a kde sa nechával pasívne manipulovať vonkajšími vecami. Možno každý z nás to niekedy zakúsil, že zrazu akoby precitol, uvidel život inak... Rovnako tak zrejme o sebe vieme, že aj po takých chvíľach máme zas sklon znova zaspať; teda onú bdelosť treba stále znovu „kriesiť“, udržiavať a obnovovať. „Je čas, aby sme precitli zo spánku“, hovorí apoštol. Vstupujeme do doby adventnej, kedy nám liturgia túto výzvu bude niekoľkokrát opakovať. Nepremárnime tento Advent!

 

Príhovor pápeža Františka na prvú adventnú nedeľu 2023

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnes, na prvú adventnú nedeľu, nám Ježiš v krátkom evanjeliu, ktoré nám ponúka liturgia (porov. Mk 13,33-37), trikrát adresuje jednoduchú a priamu výzvu: "Bdejte" (v. 33.35.37).

Témou je teda bdelosť. Ako tomu máme rozumieť? Niekedy o tejto cnosti uvažujeme ako o postoji motivovanom strachom z hroziaceho trestu, ako by sa z neba mal rútiť meteorit a hrozí, že nás, ak sa včas neodvrátime, zasiahne. To však rozhodne nie je zmyslom kresťanskej bdelosti!

Ježiš to ilustruje podobenstvom, v ktorom hovorí o pánovi, ktorý sa vracia, a jeho služobníkoch, ktorí na neho čakajú (porov. v. 34). Sluha je v Biblii "dôveryhodnou osobou" pána, s ktorým často existuje vzťah spolupráce a náklonnosti. Uvážme napríklad, že Božím služobníkom je definovaný Mojžiš (porov. Numeri 12,7) a že aj Mária o sebe hovorí: „Hľa, služobnica Pána“ (Lk 1,38). Bdelosť služobníkov teda nie je strachom, ale túžbou, očakávaním stretnutia so svojím pánom, ktorý prichádza. Sú pripravení na jeho návrat, pretože ho majú radi, pretože majú na mysli, aby ho, keď príde, privítali v prívetivom a usporiadanom domove: sú šťastní, že ho opäť uvidia, a to až do tej miery, že jeho návrat očakávajú ako sviatok pre celú veľkú rodinu, ku ktorej patrí.

S týmto láskou naplneným očakávaním sa chceme na privítanie Ježiša pripraviť aj my: cez Vianoce, ktoré budeme oslavovať za niekoľko týždňov; na konci časov, kedy sa vráti v sláve; každý deň, keď nám prichádza oproti v Eucharistii, vo svojom slove, v našich bratoch a sestrách, najmä v tých najpotrebnejších.

V týchto týždňoch teda zvláštnym spôsobom starostlivo pripravujme dom srdca, aby bol usporiadaný a pohostinný. Bdelosť vlastne znamená udržiavať srdce pripravené. Je to postoj strážneho, ktorý sa v noci nenechá zlákať únavou, nezaspáva, ale zostáva bdelý v očakávaní prichádzajúceho svetla. Pán je naše svetlo a je dobré pripraviť srdce na jeho prijatie modlitbou a hostiť ho láskou, čo sú dve prípravy, ktoré mu takpovediac vytvárajú pohodlie. V tejto súvislosti sa rozpráva, že svätý Martin z Tours, muž modlitby, po tom, čo daroval polovicu svojho plášťa jednému chudákovi, mal sen o Ježišovi odetom práve do tej časti plášťa, ktorú daroval. Tu je krásny program pre advent: stretnúť sa s Ježišom, ktorý prichádza v každom bratovi a sestre, ktorí nás potrebujú, a podeliť sa s nimi o to, čo dokážeme: počúvanie, čas, konkrétnu pomoc.

Drahí priatelia, urobí nám dobre, keď sa dnes spýtame sami seba, ako môžeme pripraviť Pánovi ústretové srdce. Môžeme to urobiť tak, že sa priblížime k jeho odpusteniu, jeho slovu, jeho stolu, nájdeme si priestor na modlitbu, prijmeme ho v tých, ktorí to potrebujú. Pestujme Jeho očakávania bez toho, aby sme sa rozptyľovali toľkými zbytočnými vecami a bez toho, aby sme sa stále sťažovali, ale aby sme udržiavali svoje srdce bdelých, to znamená túžiacich po Ňom, bdelých a pripravených, nedočkavých stretnúť sa s Ním.

Nech nám Panna Mária, žena očakávania, pomôže prijať svojho Syna, ktorý prichádza.