V stredu 24. mája 2023 v doobedňajších hodinách sa kňazi Vikariátu MV SR spolu so svojím ordinárom Mons. Františkom Rábekom zúčastnili odborného zhromaždenia na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Prezentovaný bol film 22 hláv o osude Bernarda Jaška, Pavla Kalinaja a ďalších odsúdených. Po obede nasledovala prednáška s diskusiou na tému "poslušnosť svedomiu a civilnému zákonu v kontexte vernosti Cirkvi".Záverečný blok spomienkového stretnutia pokračoval sv. omšou v Černovej a položením kvetov k pamätnej tabuli pri rodnom dome Bernarda Jaška.
Bernard Jaško bol mladý príslušník Zboru národnej
bezpečnosti, ktorého komunistický režim popravil spolu s Pavlom
Kalinajom 17. februára 1951. Je svedkom viery, ktorý ju nezaprel ani v
najtmavších hodinách našich nedávnych dejín.
Viac aj na: bernard-jasko-a-spol.pdf alebo
bernard-jasko-a-pavol-kalinaj-zaplatili-za-vzdorovanie-komunistickemu-rezimu-najvyssiu-cenu
Uverejňujeme aj list zaslaný k tejto udalosti:
Pozdrav Beatrix Smerekovskej, dcéry Pavla Kalinaja
(1915-1951), netere levočského dekana Štefana Kluberta
Ružomberok-Černová, 24. mája 2023
Vaša
Excelencia, drahí občania obce Černová,
vysoko dôstojný pán farár, vážení hostia,
dovoľte
mi, aby som vás všetkých z úprimného srdca pozdravila a poďakovala za uchovávanie pamiatky vášho rodáka Bernarda Jaška, ktorého tragicky osud je úzko
spojený s osudom môjho otca Pavla Kalinaja.
V súčasnej
dobe sekularizácie, ktorej nie je ušetrená ani Cirkev, život a mučenícka smrť takých
hrdinov (dá sa povedať svätcov), akými boli Bernard Jaško a môj otec Pavol Kalinaj, je žiarivý
príklad neochvejnosti vo viere a úplnej oddanosti Bohu.
Žijem
už skoro 40 rokov v Nemecku. V zemi, v ktorej Cirkev prechádza veľkými skúškami.
V zemi, v ktorej Boh, viera a Cirkev hrajú v živote ľudí čoraz menšiu rolu. V
zemi, v ktorej sa Katolícka cirkev pokúša nájsť novú identitu prispôsobenú súčasnej
spoločnosti. Redukuje sa na chyby jednotlivcov namiesto toho, aby sa
koncentrovala na nasledovanie Krista a pravé kresťanské hodnoty. Osobne prežívam
tento vývoj ako bolestnú skúsenosť. Často si kladiem otázku: Obstála by som v tejto
Cirkvi, keby som nečerpala silu z mojej výchovy na levočskej fare a zo života vo
viere môjho otca, vo viere B. Jaška, ale aj môjho uja Štefana Kluberta?
Aj
keď som otca nepoznala (mala som 9 mesiacov, keď ho zavreli), ovplyvňuje celý môj
život a napriek všetkým ťažkostiam ma zaväzuje k vernosti Katolíckej cirkvi. Často si spomínam na slova jedného teológa, ktorý
mi pred rokmi povedal: „Tvoj otec trpel za Cirkev, my musíme byť pripravení trpieť
skrze Cirkev.“
Dnes
slávite nedožitých 100 rokov B. Jaška. Určite mnohí z vás ho poznáte len z rozprávania.
Napriek tomu aj po mnohých rokoch vás tento muž napĺňa hrdosťou a vďačnosťou za
jeho krátky život, statočnosť a tragickú smrť. Je jeden z tých, ktorého svetlo nám stále zjari
na našej životnej ceste.
Prosme
Pána, aby nám dal dar kresťanskej odvahy a vytrvalosti vo viere, aby sme aj my vydávali
svojím životom pravdivé svedectvo lásky k Bohu a k Cirkvi.
V modlitbách s vami spojená
Beatrix Smerekovská rod. Kalinajová