V stredu 24. mája 2023 v doobedňajších hodinách sa kňazi Vikariátu MV SR spolu so svojím ordinárom Mons. Františkom Rábekom zúčastnili odborného zhromaždenia na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Prezentovaný bol film 22 hláv o osude Bernarda Jaška, Pavla Kalinaja a ďalších odsúdených. Po obede nasledovala prednáška s diskusiou na tému "poslušnosť svedomiu a civilnému zákonu v kontexte vernosti Cirkvi".
Záverečný blok spomienkového stretnutia pokračoval sv. omšou v Černovej a položením kvetov k pamätnej tabuli pri rodnom dome Bernarda Jaška.
Bernard Jaško bol mladý príslušník Zboru národnej bezpečnosti, ktorého komunistický režim popravil spolu s Pavlom Kalinajom 17. februára 1951. Je svedkom viery, ktorý ju nezaprel ani v najtmavších hodinách našich nedávnych dejín.
Viac aj na: bernard-jasko-a-spol.pdf alebo
bernard-jasko-a-pavol-kalinaj-zaplatili-za-vzdorovanie-komunistickemu-rezimu-najvyssiu-cenu
Uverejňujeme aj list zaslaný k tejto udalosti:
Pozdrav Beatrix Smerekovskej, dcéry Pavla Kalinaja (1915-1951), netere levočského dekana Štefana Kluberta
Ružomberok-Černová, 24. mája 2023
Vaša Excelencia, drahí občania obce Černová, vysoko dôstojný pán farár, vážení hostia,
dovoľte mi, aby som vás všetkých z úprimného srdca pozdravila a poďakovala za uchovávanie pamiatky vášho rodáka Bernarda Jaška, ktorého tragicky osud je úzko spojený s osudom môjho otca Pavla Kalinaja.
V súčasnej dobe sekularizácie, ktorej nie je ušetrená ani Cirkev, život a mučenícka smrť takých hrdinov (dá sa povedať svätcov), akými boli Bernard Jaško a môj otec Pavol Kalinaj, je žiarivý príklad neochvejnosti vo viere a úplnej oddanosti Bohu.
Žijem už skoro 40 rokov v Nemecku. V zemi, v ktorej Cirkev prechádza veľkými skúškami. V zemi, v ktorej Boh, viera a Cirkev hrajú v živote ľudí čoraz menšiu rolu. V zemi, v ktorej sa Katolícka cirkev pokúša nájsť novú identitu prispôsobenú súčasnej spoločnosti. Redukuje sa na chyby jednotlivcov namiesto toho, aby sa koncentrovala na nasledovanie Krista a pravé kresťanské hodnoty. Osobne prežívam tento vývoj ako bolestnú skúsenosť. Často si kladiem otázku: Obstála by som v tejto Cirkvi, keby som nečerpala silu z mojej výchovy na levočskej fare a zo života vo viere môjho otca, vo viere B. Jaška, ale aj môjho uja Štefana Kluberta?
Aj keď som otca nepoznala (mala som 9 mesiacov, keď ho zavreli), ovplyvňuje celý môj život a napriek všetkým ťažkostiam ma zaväzuje k vernosti Katolíckej cirkvi. Často si spomínam na slova jedného teológa, ktorý mi pred rokmi povedal: „Tvoj otec trpel za Cirkev, my musíme byť pripravení trpieť skrze Cirkev.“
Dnes slávite nedožitých 100 rokov B. Jaška. Určite mnohí z vás ho poznáte len z rozprávania. Napriek tomu aj po mnohých rokoch vás tento muž napĺňa hrdosťou a vďačnosťou za jeho krátky život, statočnosť a tragickú smrť. Je jeden z tých, ktorého svetlo nám stále zjari na našej životnej ceste.
Prosme Pána, aby nám dal dar kresťanskej odvahy a vytrvalosti vo viere, aby sme aj my vydávali svojím životom pravdivé svedectvo lásky k Bohu a k Cirkvi.
V modlitbách s vami spojená
Beatrix Smerekovská rod. Kalinajová
